Úvod

Krížová cesta

Krížová cesta je prejavom zbožnosti, ktorá pochádza z františkánskej tradície. Nie každý kresťan mohol putovať do Svätej zeme, preto františkáni umožnili ľuďom aspoň v myšlienkach prejsť miestami spojenými s utrpením nášho Pána. Do kostolov umiestňovali obrazy znázorňujúce krížovú cestu. Tak sa postupne sformovalo 14 zastavení krížovej cesty, ktorá má dávať ľuďom odvahu a vnútornú silu víťaziť nad slabosťami a utrpením, ktorému sa na svojej životnej púti nemôžu vyhnúť.

Krátka pobožnosť – Krížová cesta

Na týchto miestach sme sa s našimi farníkmi modlili krížovú cestu


 

2. PÔSTNA NEDEĽA

Drahí farníci, srdečne Vás všetkých pozdravujem. Sú to už dva mesiace, čo sme sa v našom chráme nevideli. Žiaľ epidemiologická situácia sa ani ku koncu februára nezlepšila, preto stále platí zákaz verejných bohoslužieb. Pravdepodobne nás čaká Veľká noc (4. apríla), ktorá bude podobná tej minuloročnej (v lepšom prípade slávenie liturgie s minimálnym počtom veriacich). Do Veľkej noci zostáva ešte 5 týždňov, uvidíme ako sa situácia bude vyvíjať.

Odporúčam Vám naďalej sledovať  sv. omše doma z TV Lux alebo cez internet.

Do Vašej pozornosti dávam nedeľné farské oznamy https://www.farnosturmince.sk/oznamy-farske/, bohoslužobný poriadok https://www.farnosturmince.sk/bohosluzby/, katechézku pre deti https://www.farnosturmince.sk/katechezy/, pobožnosť krížovej cesty, krátke duchovné zamyslenie i modlitbu pri stolovaní https://www.farnosturmince.sk/modlitby-pri-stole/

Vo svojich každodenných modlitbách i pri slávení sv. omší pamätám na Vás všetkých a vyprosujem Vám vždy osobitné požehnanie.

Buďte naďalej trpezliví, opatrní a zodpovední.


MODLITBA ZA PÔST

Daj, nech sa postí naše srdce: nech sa vie zriecť všetkého, čo nás vzďaľuje od tvojej lásky, Pane, a nech sa spojí s tebou hlbšie a úprimnejšie.

Daj, nech sa postí naša pýcha aj všetky naše nároky aj naša pomstychtivosť. Nech sa stávame pokornejší a nech sa v nás zakorení jediná ambícia: slúžiť ti.

Daj, nech sa postia naše vášne, náš hlad páčiť sa a náš smäd po bohatstve; naša posadnutosť chamtivosťou a násilím, aby našou jedinou túžbou bolo páčiť sa ti vo všetkom.

Daj, nech sa postí naše ja, príliš zamerané na seba – ten zaťatý egoista, ktorý chce, aby všetko slúžilo na jeho prospech: nech vie zabudnúť na seba, schovať sa a darovať sa.

Daj, nech sa postí náš jazyk, príliš živý a rýchly v odpovediach, prísny v súdoch a tvrdý v obrane, niekedy pohŕdavý: nech vyjadruje iba úctu a dobrotu.

Nech pôst duše a všetky naše snahy zlepšiť sa vystúpia k tebe ako dôstojná obeta a naša radosť z teba nech je čistejšia a hlbšia. Amen.


Krátke duchovné zamyslenie na 2. pôstnu nedeľu

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.

Na dnešnú pôstnu nedeľu nás evanjelium pozýva kontemplovať udalosť premenenia, ktorou Ježiš dáva učeníkom Petrovi, Jakubovi a Jánovi vopred zakúsiť záblesk neba na zemi. Evanjelista nám ukazuje Ježiša premeneného na hore, ktorá sa stáva miestom svetla, fascinujúceho symbolu neobyčajnej skúsenosti.

Pápež František nás povzbudzuje: „Preto v tejto Pôstnej dobe vystúpme aj my s Ježišom na horu! A akým spôsobom? Modlitbou. Vystúpme na vrch skrze modlitbu. Modlitbu, ktorá je tichá, modlitbu srdca; modlitbu neustáleho vyhľadávania Pána. Zostaňme nejaký ten čas v uzobraní, každý deň trochu, upriamme svoj vnútorný zrak na jeho tvár a dovoľme, aby nás jeho svetlo preniklo a prežiarilo náš život. … modlitba v Kristovi a v Duchu Svätom premieňa človeka zvnútra a môže osvietiť i druhých a svet okolo. Koľkokrát sme sa už stretli s ľuďmi, ktorí vyžarujú, z ktorých očí a tváre žiari svetlo!

Keď sa chlapec zaľúbi do spolužiačky, ktorú pozná už od detstva, v istom momente si povie: Kde som mal doteraz oči? Veď ja som bol ako slepý! Prečo som si ju doteraz nevšimol? A zrazu sa mu javí v nových farbách celý svet. V jednom okamihu sa môže premeniť všetko okolo nás. Stačí k tomu premena nášho srdca a vnútorného videnia sveta okolo nás. V tomto pôstnom čase modlitby nech sa otvoria oči nášho srdca, aby sme vnímali prejavy Božej múdrosti a lásky v našom živote, viac počúvali a chápali jeho slovo a premieňali ho na konkrétne skutky a diela.


ZAČÍNAME PÔSTNE OBDOBIE

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na stredu 17. februára. V tento deň je prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu – tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila – teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime – Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).

Z histórie:

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 – 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 – 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh, a podobne. Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len raz denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov, ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy, týkajúce sa pôstu a postenia sa, boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini. Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou, pričom pod Veľkou nocou tu treba rozumieť Veľkonočné trojdnie, nie Veľkonočnú nedeľu).

Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou – táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Aleluja“ – podobne ako v 40-dňovom Pôstnom období – nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála ti Kriste, Kráľ večnej slávy).
V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ „cez rok“.

Zdroj: TK KBS


Pôstne obdobie v skratke…


„Štyridsať dní….“Pôstna výzva

Drahí bratia a sestry, vstupujeme do milostivého pôstneho obdobia. Štyridsať dní, ktoré budeme prežívať, nemôžu byť chápané len v matematickom zmysle. Táto časť liturgického roka má výraznú aktuálnosť, ako o tom svedčí aj Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2021, ktoré má ústrednú myšlienku: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema (Mt 20, 18). Tu nás najvyšší pastier Cirkvi povzbudzuje: „V tomto čase obrátenia si obnovujeme našu vieru, čerpáme „živú vodu“ nádeje a s otvoreným srdcom prijímame Božiu lásku, ktorá nás premieňa na bratov a sestry v Kristovi.“

V súčasnej koronavírusovej pandémii, kedy okrem hospodárskych škôd, sociálnych napätí a psychického vyčerpania sú ohrozované najmä naše životy, ba už sme aj mnohých blízkych stratili, sa pýtame Pána Boha, ako to možno zastaviť? Čo urobiť, kedy táto ťažká skúška pominie, a vôbec prečo sme jej vystavení? Ako veriaci hľadáme odpoveď aj z pohľadu Svätého písma. Tam sa nám pripomína príbeh proroka Jonáša, ktorý bol poslaný do mesta Ninive, aby ľudí v ňom žijúcich napomenul k odvráteniu sa od hriechov, lebo ich zloba vystúpila pred Pána. Jonáš sa zdráhal, ale nakoniec chodil po uliciach mesta a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (Jon 3, 4). Mužovia Ninive, vrátane kráľa, uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny od najväčšieho po najmenších. A „Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť“ (Jon 3, 10).

My prosíme o zastavenie ochorenia, ale nerobíme pokánie za svoje hriechy i hriechy našej spoločnosti. Na jednej strane bojujeme o život a na druhej zbavujeme života bezbranných. Na jednej strane prosíme Pána Boha o záchranu, ale na druhej sa hrubo staviame proti Božím zákonom, ktoré ak by sme rešpektovali, nás jedine môžu zachrániť, najmä pre večnosť. To prorocké zvolanie: „Ešte štyridsať dní…“ nech sa stane pre nás mementom, výzvou k duchovnému zápasu i osobnému pokániu. Máme pred sebou štyridsaťdenný pôst, zapojme sa do duchovného boja, oblečme sa do „vrecoviny“ – teda odriekajme sa aj príjemností, žime striedmo a striezlivo. Buďme osobne konkrétni! Všetci sme hriešni, starí i mladí, deti i dospelí, jedni viac iní menej. Vyberme si na mieru denný úkon kajúcnosti: jedlo, alkohol, cigareta, káva, televízia, mobil, internet, nákupy… Nežime len pre seba a svoje pohodlie, obetujme sa pre druhých, nezabúdajme na opustených, chorých… Viac sa modlime. Môžeme pokračovať v modlitbovej iniciatíve, napr. desiatkom svätého ruženca o ôsmej večer – celá rodina.

Sv. Gregor Naziánsky nás povzbudzuje: „Obetujme každý deň samých seba a všetku svoju činnosť. Svojím utrpením napodobňujeme jeho utrpenie, krvou uctievajme jeho krv, ochotne vystupujme na kríž. Ak sme ako Šimon z Cyrény, vezmime kríž a poďme za ním. Keď s ním budeme ukrižovaní ako zločinec, uznajme Boha ako statočný človek; a ako bol aj on pre nás a naše hriechy pripočítaný k zločincom, my sa staňme kvôli nemu spravodlivými. Klaňajme sa tomu, ktorý bol pre nás zavesený; a ak sami visíme, aj z toho zla získajme nejaký osoh… Ak sme ako Jozef z Arimatey, pýtajme si telo od toho, ktorý ho pribil na kríž a privlastnime si zmiernu obetu za svet. Ak sme ako Nikodém, ten nočný ctiteľ, pomažme ho masťami na pohreb. Ak sme ako jedna či druhá Mária, Salome alebo Jana, prelievajme zavčas rána slzy a usilujme sa ako prví vidieť odvalený kameň, možno aj anjelov, ba aj samého Ježiša.“

Láska k Bohu vie byť vynaliezavá, nepremárnime štyridsať dní, nech nás to niečo stojí, buďme veľkorysí, obetujme sa aj za tých, ktorí týmito hodnotami pohŕdajú. Sme Božie deti, Pán nás neopustí, daroval nám Matku, ktorá nás rovnako vyzýva na pokánie, aby sme boli hodní obety Božieho Syna, ktorý za nás vylial svoju krv.

„Ešte štyridsať dní…“  praktizujme a rozšírme čo najviac túto výzvu, nech sa zjaví Božia sláva na nás!

Peter Brodek                                           Viliam Judák                                           Peter Beňo

generálny vikár                                     nitriansky biskup                vyvolený pomocný biskup

 

V Nitre, na Popolcovú stredu 17. februára 2021


Posolstvo katolíckych biskupov Slovenska k pôstnemu obdobiu

Drahí bratia a sestry,

obdobie Veľkého Pôstu začne spôsobom, na ktorý nie sme zvyknutí. Kvôli pandémii sa s vami nemôžeme stretnúť v chrámoch, kam ste zvyčajne prichádzali prijať znak popola, ako rozhodnutie konať pokánie a obrátiť sa od hriechov. Aj keď sa popolec fyzicky nedá udeliť, chceme vás povzbudiť, aby ste na Popolcovú stredu neopomenuli príležitosť nastúpiť na cestu prípravy na Veľkonočné sviatky. Ako nám to pripomína Svätý Otec František: „Aj vtedy, keď sa snažíme chrániť ľudské životy pred šírením vírusu, nemožno pokladať duchovný a morálny rozmer osoby za druhoradý vo vzťahu k fyzickému zdraviu. Starostlivosť o telo nemôže nikdy nechať bokom starostlivosť o dušu.“ (Príhovor diplomatickému zboru, 8.2.2021)

Zodpovedne chráňte svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Neochabujte však ani v duchovnom úsilí. Veľký Pôst je príležitosťou obnovy, zanechania hriechu a získavania milostí. Treba to dobre využiť. Nezabudnite predovšetkým na skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Často si spytujte svedomie a nenechajte sa premôcť hriechom, aj keď nie je pre všetkých možné sa teraz vyspovedať. Robíme, čo je v našich silách, aby sa prijímanie sviatostí stalo znovu dostupným.

Medzitým však siahnite aj po ostatných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii. Čítajte Božie Slovo a prijímajte ho ako duchovný chlieb pre svoje životy. Nezabudnite ani na telesný pôst a odriekanie, ktoré sú účinnými zbraňami proti hriechu. Starší a tí, ktorí bojujú s ochorením alebo sú ešte v rekonvalescencii, nech kvôli svojmu zdraviu neodkladajú pokrm, ale nech využijú modlitbu alebo almužnu ako prostriedky pôstneho úsilia. Samozrejme, trpezlivé obetovanie dôsledkov pandémie, i všetkých obmedzení, v spojení s utrpením Ježiša Krista dáva ťažkostiam novú hodnotu.

Využite dobre pôstny čas, posilnite sa vo viere, nádeji a láske, a priblížte sa ku Kristovi, aby sme ho mohli stretnúť, dobre pripravení, pri slávení Veľkonočných sviatkov. Prosíme vás o modlitby za nás i za kňazov a rehoľníkov.

S láskou na vás pamätajú a žehnajú vám všetci slovenskí otcovia biskupi.


Smútočné oznámenie

S kresťanskou nádejou v srdci oznamujeme, že v sobotu 13. februára 2021 vo veku 99 rokov odišla do domu Otca rehoľná sestra Kazimíra Ondrejková z Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda, rodáčka z Horných Štitár.

Pamätajte na našu rehoľnú sestričku Kazimíru vo svojich modlitbách.

Odpočinutie večné daj jej, Pane. A svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji. Amen.

Rehoľná sestra Kazimíra Ondrejková SCM sa narodila 19. marca 1921 v Horných Štitároch v rodine Jozefa Ondrejku a Filomény, rod. Gerhátovej. V roku 1935 ako 14 ročná odišla do Gymnázia v Brne, kde v roku 1937-38 absolvovala noviciát. Dňa 15. augusta 1941 zložila doživotné sľuby v Kongregácii Sestier sv. Cyrila a Metoda, kde sa začala napĺňať jej túžba byť vychovávateľkou a učiteľkou. V rokoch 1942-1950 učila v Turzovke.  V roku 1950 sa začali v bývalom Československu likvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry boli sústredené a internované na nové miesta. Rehoľná sestra Kazimíra pracovala na rôznych miestach v Čechách v Ústavoch sociálnej starostlivosti (Krnov, Jindřichov, Litoměřice). Po Nežnej revolúcii pôsobila v Humennom (1990-2008). Od roku 2008 žila v materskom kláštore na Velehrade. Rehoľná sestra Kazimíra sa dožila požehnaného veku, 99 rokov života a 79 rokov zasväteného života.


Modlitba k Panne Márii Lurdskej

Matka Božia, ktorá konáš divy, veľkými zázrakmi dávaš ľuďom zdravie a vyplňuješ prosby tisícov, ktorí Ťa vzývajú, vypros nám u Svojho Božského Syna vyslyšania našich prosieb, ktoré Ti predkladáme v týchto ťažkých časoch za našich chorých bratov a sestry. V plnej dôvere v Tvoj mocný príhovor voláme k Tebe, Pomocnica kresťanov, Útecha zarmútených, Uzdravenie chorých, vypočuj nás, dobrá Matka,
a neodopri nám pomoc v našom utrpení!

Mária, oroduj za nás u Svojho Syna, ktorému nech je česť a chvála na veky vekov. Amen.


Aktuálne protiepidemické opatrenia

Od pondelka 8. februára 2021 začína záväzne platiť tzv. Covid automat, podľa ktorého sa budú riadiť epidemiologické opatrenia.

Momentálne sa celé územie SR nachádza v IV. stupni varovania, teda v čiernej farbe. To znamená, že platia najprísnejšie epidemiologické opatrenia. Bližšie informácie nájdete: https://www.tkkbs.sk/showpage.php?name=covid_automat

Naďalej platí zákaz konania verejných bohoslužieb.

Sv. omše odporúčam sledovať doma prostredníctvom TV alebo internetu.


Modlitba pápeža Františka k sv. Jozefovi

Pápež František sa už štyri desiatky rokov každý deň po ranných chválach modlí k sv. Jozefovi modlitbu prevzatú z francúzskej modlitebnej knihy Kongregácie rehoľníčok Ježiša a Márie z 19. storočia. Ide o modlitbu, ktorá „vyjadruje nábožnosť a dôveru“ voči sv. Jozefovi, ale aj „určitú výzvu“.

Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí.

Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie.

Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba.

Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen


 

Ako pozerať doma prenos svätej omše?

V čase obmedzenia verejných svätých omší je možné si ich nahradiť aspoň sledovaním priameho prenosu cez niektoré z médií.

Počas svätého prijímania v priamom prenose je dôležité si urobiť duchovné sväté prijímanie, čo znamená vzbudenie si osobnej vrúcnej túžby prijať Ježiša, túžby prijať ho do hĺbky vlastného srdca.

Pri účasti na svätej omši prostredníctvom priameho prenosu je dôležité mať na pamäti toto:

  • hoci väčšinou pozeráme televíziu v rámci oddychu niekedy aj v rôznych uvoľnených oddychových polohách, pri sledovaní svätej omše treba zaujať polohu adekvátnu tomu, že ide o priamy prenos svätej omše, živej obety Ježiša Krista;
  • svoju snahu byť účastný na tejto svätej omši vyjadrujeme aj tým, že sa zapájame do patričných odpovedí veriacich a vyslovujeme aj príslušné modlitby;
  • počas sledovania svätej omše nič nepopíjame, nejeme, nerozprávame sa a neodbiehame, ako sa to bežne robí pri iných typoch programov.

Toto všetko sú, isteže, vonkajšie prejavy, ale ony aj vyjadrujú základný postoj srdca, ktorý je kľúčový. Má totiž vyjadrovať lásku k Ježišovi Kristovi.


DUCHOVNÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE

Odporúča sa tým, ktorí z akejkoľvek príčiny nemôžu prijať Eucharistiu, aby si vzbudili dokonalú ľútosť nad hriechmi, úmysel a mohli tak „duchovne“ prijímať. Mnohí svätci z vlastnej skúsenosti dosvedčujú význam duchovného svätého prijímania. Veľký ctiteľ Eucharistie svätý Tomáš Akvinský hovorí, že duchovné sväté prijímanie je „vrúcnou túžbou prijať Ježiša a spojiť sa s ním, ako keby sme ho skutočne prijímali“.

Môj Ježišu,

verím, že si v Prevelebnej Oltárnej Sviatosti z lásky ku mne skutočne prítomný.

Klaniam sa Ti a milujem Ťa nadovšetko.

Z lásky k Tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Chcem sa hriechov chrániť.

Moja duša túži po Tebe. Ale keďže Ťa teraz sviatostne prijať nemôžem, príď aspoň duchovne

so svojou milosťou do môjho srdca.

Objímam Ťa a spájam sa celkom s Tebou.

Nedaj, aby som sa niekedy od Teba odlúčil. Amen.