O Farnosti

    V súčasnosti farnosť Urmince tvoria obce: materská obec Urmince, filiálne obce Horné Štitáre a Hajná Nová Ves. Počtom obyvateľov je treťou najväčšou farnosťou v dekanáte Radošina. Na území farnosti žije približne 2188 obyvateľov, z ktorých cca 2070 sa hlási ku katolíckej Cirkvi. V rámci vyššieho cirkevného členenia spadá pod patronát archidiakonátu katedrálneho. Farnosť sa rozkladá na území topoľčianskeho okresu a nitrianskeho kraja.

     Erb rímskokatolíckej farnosti svätého Michala Archanjela v Urminciach má túto podobu: zo spodného okraja zeleného štítu vyrastajúci strieborný sklonený meč s ďatelinkovito ukončenou zlatou priečkou a rukoväťou; po jeho bokoch misky zlatých váh so striebornými retiazkami, vpravo hore strieborná zlatoprepásaná ľalia, vľavo zlatá, perlami a rubínmi zdobená a purpurom podšitá kniežacia koruna. Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným strapcom na čiernej šnúre. Hlavné znamenie erbu meč a váhy sú atribútmi svätého Michala Archanjela, patróna farského kostola a obce Urmince. Ľalia symbolizuje Pannu Máriu, ktorej je zasvätená pôvodná kaplnka v Horných Štitároch, pri ktorej je umiestnená najstaršia prícestná socha Panny Márie a kniežacia koruna je atribútom svätého Imricha, patróna kaplnky a obce v Hajnej Novej Vsi. Čierny klobúk s jedným čiernym strapcom na každej strane prináleží v systéme cirkevnej heraldiky erbu kňaza v hodnosti farára resp. farnosti. Erb rímskokatolíckej farnosti svätého Michala  Archanjela v Urminciach je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W-218/2011. Celodenná poklona vo farnosti bola určená na 11. júla, na sviatok svätého Benedikta z Nursie, patróna Európy. Hody sa slávia pri príležitosti sviatku titulu farského kostola a hlavného patróna farnosti i obce Urmince svätého Michala Archanjela.

 

 

Obec Urmince

Obec sa vyvinula zo starého slovanského osídlenia. Prvá písomná zmienka pochádza         obr. 13
z roku 1156. Dokladovaná listina zachytáva názov obce Vrmin. Názov je pravdepodobne odvodený od profesie vtedajších obyvateľov, ktorí boli dodávateľmi brvien z brestov (ilmov) na kráľovský dvor. Ďalšia listina z roku 1291 uvádza názov Eurmen. Názov obce sa niekoľko krát menil (1335 Urmen, 1786 Urmincze). Dnešný názov Urmince obec dostala v roku 1920. V 13. storočí patrili Urmince rodu Ludanickovcov. V roku 1481 vlastnili Urmince Dvoranskovci, v 16. storočí Babindolovci, Dolgašovci, do roku 1687 Berényiovci. Od roku 1869 tu mali majetky Stummerovci. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo a vinohradníctvo. Popri vinohradníctvu sa tiež dobre darilo pestovaniu ovocia. V minulosti sa obyvateľstvo Urminiec zaoberalo remeselnou výrobou. K typickým remeslám patrilo kováčstvo, mlynárstvo, krajčírstvo i čižmárstvo. V Urminciach sa šesť krát do roka konal trh. V obci sa stále zachovávajú ľudové zvyky, tradície i ľudový kroj, ktoré sú súčasťou mnohých kultúrno-spoločenských podujatí (fašiangoví sprievod, stavenie mája, výstava plodov zeme, dožinky). Po roku 1989 prešli Urmince kompletnou modernizáciou. Obec vybudovala plynofikáciu, vodovod, kultúrny stánok spolu so zdravotným strediskom, novú telocvičňu pri ZŠ s MŠ, nájomné byty pre mladé rodiny. V súčasnosti sa Urmince zaradili medzi najatraktívnejšie obce regiónu. Obec má pomerne dobrú pozíciu k okresnému mestu Topoľčany i krajskému mestu Nitra.

 

Obec Horné Štitáre            

Písomne je prvý krát obec doložená v roku 1246 ako terre Chatar, kedy ju Belo IV.  obr. 17
daroval Vítkovi z rodu Ludanickovcov za vernosť a podporu panovníka v boji proti Tatárom. Názov obce patrí tiež do skupiny služobníckych názvov obcí. Obyvatelia obce, ktorá pôvodne bola kráľovským majetkom, mali povinnosť popri poľnohospodárstvu vyrábať štíty. Slovenský základ názvu hovorí o preduhorskom pôvode a svedčí o nepretržitej kontinuite slovanského osídlenia. V 16. storočí obcou prechádzala kráľovsko-cisárska cesta a v roku 1558 bola v obci zriadená „preprahacia stanica“ konskej pošty. Od roku 1773 vystupuje obec pod názvom V rámci rozvojového plánu obce v roku 2006 začala výstavba obecných nájomných bytov. V obci je rozvinutá podnikateľská činnosť. Má tu tiež sídlo Domov sociálnych služieb – Harmónia a materská škola. V obci sa každoročne uskutočňuje významné spoločenské podujatie „Stretnutie rodákov obce“. Obľube sa teší turistická akcia s názvom „turistický pochod s pánom učiteľom Mikátom“. Traduje sa medzinárodná spolupráca na poli športovom s moravskou obcou Stráni. Z obce pochádzajú významné osobnosti: Emil Fulka, akademický maliar a Alojz Macho, akademický maliar.

 

Obec Hajná Nová Ves          

Do tejto obce uprostred zvlnenej nížiny stredného Ponitria vedú cesty z viacerých  Obr. 20
strán. Hajná Nová Ves pozostávala z dvoch samostatných stredovekých osád. Prvá hodnoverná písomná zmienka o osade Szeptenc pochádza z roku 1358 a v roku 1381 máme v susedstve doloženú dedinu Ujfalu (Nová Ves). V neskoršom stredoveku sa osady zlúčili. Osada Šeptice bola vtedy majetkom rodiny Branč –Lipovníckych. Z potomkov tejto rodiny sa postupne vytvorila samostatná vetva rodu šľachticov zo Šeptiniec a Novej Vsi – Ujfalušiovcov (Novoveských) s predikátom de Szeptencujfalu. Menšie majetkové podiely v Novej Vsi v stredoveku vlastnili aj spríbuznené rodiny Rajčániovcov a Dóczyovcov, potom Ghéczyovcov, Ujfalušiovcov z Diviackej Novej Vsi a Kálnajovcov. Neskoršími vlastníkmi boli Zerdahelyiovci, Ocskayovci a Steigerovci. Poslednou vlastníčkou bola barónka Steiger-Zamojská. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po roku 1918 pracovali na Steigerovskom veľkostatku. Dominantou obce je renesančný poschodový kaštieľ, ktorý je však v dezolátnom stave. Okolo kaštieľa sa rozprestiera jedinečný anglický park, v ktorom sa nachádzajú vzácne dreviny. V obci zomrel v roku 1735 Samuel Palumbini, evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a autor slovenskej barokovej poézie.