V piatok 1. apríla 2016 nám vo farskom kostole po večernej sv. omše predstavili rehoľné sestričky Vincentky z Nitry – s. Gemma a s.Renáta – združenie Zázračnej medaily a ich apoštolát modlitby. Hneď po ich prednáške sa začala vytvárať prvá skupina cca 25 rodín, ktoré sa budú pravidelne po celý rok modlievať. Každá rodina príjme na týždeň malú prenosnú kaplnku so sochou Panny Márie. Členovia rodiny sa pri kaplnke stretávajú a spolu modlia. Po týždni si ju opäť prevezme ďalšia rodina. Cieľom apoštolátu je podporovať spoločnú modlitbu v našich rodinách, oživiť kresťanský a duchovný život a šíriť úctu k Panne Márii. Kaplnka je zatiaľ umiestnená vo farskom kostole. Keď sa vytvorí prvá skupina, slávnostne sa kaplnka požehná a odovzdá prvej rodine. Koordinátorom apoštolátu je v našej farnosti pani Alena Bagová z Urminiec. V prípade, že máte záujem sa zapojiť, ohláste sa buď na farskom úrade alebo osobne u pani Bagovej. Verím, že tento apoštolát prinesie veľa Božieho požehnania pre našu farnosť, a že vďaka modlitbám si vyprosíme mnohé duchovné milosti pre naše rodiny, uzdravenia duše i tela, obnovu sviatostného života, zbavenie sa závislostí, ochranu pred zlom, obnovu manželských vzťahov, urovnanie sporov medzi rozhnevanými ľuďmi, viacej lásky a súcitu, väčší záujem mladých o duchovný život a nové kňazské a rehoľné povolania atď. Vrúcna vďaka patrí rehoľným sestričkám za ich prednášku, svedectvá a nadšenie pre apoštolát.

V nedeľu 1. mája 2016 vdp. Jozef Garaj slávnostne požehnal a odovzdal prenosnú kaplnku Panny Márie prvej rodine.

Na Bielu sobotu prichádzali veriaci na poklonu pri Boží hrob vo farskom kostole a zotrvávali v modlitbe a rozjímaní o Pánovom utrpení a smrti. Veľkonočná vigília sa začala po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána a vigília, ktorá sa v nej slávi, pripomína svätú noc, v ktorej Kristus vstal z mŕtvych. Liturgiu veľkonočnej vigílie sme začali zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a posvätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sa od nej zapaľujú ďalšie sviece, ktoré si so sebou priniesli veriaci. Procesia s paškálom, ktorý osvetľuje tmavý interiér chrámu, pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12). Potom nasledoval veľkonočný chválospev a bohoslužba slova. Počas bohoslužby slova zaznelo slávnostné Gloria a znovu sa rozozvučali všetky zvony. Pred evanjeliom zaznelo v podaní našich spevákov slávnostné aleluja – čo z hebrejčiny znamená chváľte Boha. Veľkonočná vigília pokračovala obnovou krstných sľubov a eucharistickou obetou. Na záver sa konal obrad vzkriesenia a slávnostná procesia, do ktorej sa zapojili aj  naši hasiči. Procesia na oslavu vzkrieseného Pána je radostným a slávnostným zvestovaním Kristovho zmŕtvychvstania celému stvoreniu.

Veľký piatok je deň utrpenia, ukrižovania a smrti nášho Pána Ježiša Krista. Všetci sme sa v tento deň zdržovali mäsitých pokrmov a zachovávali sme prísny pôst. Podľa pradávnej tradície sa nikde na svete neslávi svätá omša. Oltár vo farskom chráme bol úplne odhalený, bez kríža, svietnikov, plachiet a ozdôb. O dvanástej hodine, keď bol Ježiš ukrižovaný, sme sa začali modliť krížovú cestu pod šírim nebom v Hajnej Novej Vsi. Začali sme v kostole sv. Bystríka a pokračovali sme cez park až k hornému prícestnému krížu, kde sme pobožnosť zakončili. Namiesto sv. omše sa potom vo farskom kostole konala liturgia umučenia Pána, ktorá začala o tretej hodine popoludní, v hodinu, keď Ježiš na kríži zomrel. Obrady pozostávali z bohoslužby slova a slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Obrady začali tak, že si kňaz ľahol pred oltár tvárou k zemi, čo vyjadruje hlboký žiaľ a bolesť Cirkvi nad smrťou nášho Pána. Súčasťou bohoslužby slova boli spievané pašie podľa Jána v podaní našich spevákov – Lukáša Viatra, Jozefa Lackoviča a Jozefa Bobulu. Po skončení obradov sa Sviatosť Oltárna preniesla do pripraveného Božieho hrobu, pri ktorom sa veriaci modlia a rozjímajú o utrpení a smrti nášho Pána.

V  druhom Pánovom žalospeve sa spieva: Ľud môj … Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny a ty si ma priviedol pred veľradu… Ja som ti otvoril cestu cez Červené more, a ty si mi kopijou prebodol srdce… Ja som ťa zázračne občerstvoval vodou zo skaly a ty si ma napájal žlčou a octom… Ja som ti daroval kráľovské žezlo a ty si mi dal na hlavu tŕňovú korunu.. Ja som ťa preslávil veľkými skutkami a ty si ma za to všetko ukrižoval. Ako sa my zachováme ku Kristovmu krížu, ako sa odvďačíme Bohu za najvzácnejší strom života, za lásku, ktorú nám preukázal vo svojom Synovi. Ja som sa za teba obetoval na kríži a ty si ….??? Otočíme sa k Bohu chrbtom? Zostaneme voči tomuto tajomstvu ľahostajní ako iní, ktorých kríž pohoršuje či je pre nich bláznovstvom? Dnes sme v našom chráme spoločne vzdali úctu a poklonu Kristovmu krížu a utrpeniu. Náš kresťanský život nech svedčí, že viera v Krista nie je pre nás bezvýznamná,  že vieme byť Bohu vďační za všetko, čo urobil pre nás v dejinách spásy i v našom osobnom živote. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.

Sv. omšou slávenou vo večerných hodinách na Zelený štvrtok sme vstúpili do veľkonočného trojdnia utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána. Pripomenuli sme si Poslednú večeru, pri ktorej Ježiš v tú noc, keď bol zradený, obetoval svoje telo a krv pod spôsobmi chleba a vína. Počas hymnu Sláva Bohu na výsostiach sa rozozneli všetky zvony, ktoré sa v tieto dni odmlčia až do Veľkonočnej vigílie. Namiesto zvonov sa používajú rapkáče. Súčasťou večernej sv. omše bol aj obrad umývania nôh dvanástim vybraným miništrantom. Týmto symbolickým obradom sa zdôrazňuje Kristova služba a láska. Kristus neprišiel, aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. Evanjelium, ktoré sa v dnešný deň číta nás vyzýva, aby sme my kresťania boli v spoločnosti viditeľní vďaka Ježišovmu prikázaniu lásky a účasti na Eucharistii. To sú dve naše vizitky, ktorými nás majú ľudia rozpoznať a uvedomiť si, že patríme Kristovi. Už prví kresťania v apoštolskej dobe sa týmto odlišovali od ostatných: „zúčastňovali sa na lámaní chleba a modlitbách…a množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ Ježišov duchovný testament o najdôležitejšom prikázaní nás zaväzuje žiť v bratskej láske, odpúšťať si, navzájom si pomáhať a slúžiť, byť solidárny najmä s chudobnými a milovať aj svojich nepriateľov. Aby sme tento príkaz lásky v praxi splnili, čerpáme duchovnú silu z Božieho slova a Eucharistie. Preto sa kresťania stretávajú pravidelne v chráme, aby spoločne počúvali Božie slovo, učili sa milovať blížneho a prijímali najcennejší duchovný pokrm – Eucharistiu. Prostredníctvo tohto duchovného spojenia s Kristom môžeme víťaziť nad sebectvom, ktoré, ako sa v súčasnosti zdá, sa prejavuje vo všetkom a často krát aj vtedy, keď ľudia navonok konajú niečo pre iných, ale v skutočnosti to robia len pre seba a kvôli sebe, aby sa prezentovali, predvádzali, upozorňovali na seba  atď. Konať nezištne pre iných, obetovať sa, k tomu je potrebná veľká láska, ktorú nám môže dať len Boh – prameň lásky. Po skončení sv. omše sme si pripomenuli odchod Ježiša do Getsemanskej záhrady, kde zotrvá v modlitbe a očakáva príchod svojho zradcu. Apoštoli, ktorí ho sprevádzajú, od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade. Niektorí veriaci zostali alebo sa ešte večer vrátili do chrámu adorovať a prežiť niekoľko minút v tichu a modlitbe s trpiacim Kristom.