Zelený štvrtok – 24. marec 2016

Sv. omšou slávenou vo večerných hodinách na Zelený štvrtok sme vstúpili do veľkonočného trojdnia utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána. Pripomenuli sme si Poslednú večeru, pri ktorej Ježiš v tú noc, keď bol zradený, obetoval svoje telo a krv pod spôsobmi chleba a vína. Počas hymnu Sláva Bohu na výsostiach sa rozozneli všetky zvony, ktoré sa v tieto dni odmlčia až do Veľkonočnej vigílie. Namiesto zvonov sa používajú rapkáče. Súčasťou večernej sv. omše bol aj obrad umývania nôh dvanástim vybraným miništrantom. Týmto symbolickým obradom sa zdôrazňuje Kristova služba a láska. Kristus neprišiel, aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. Evanjelium, ktoré sa v dnešný deň číta nás vyzýva, aby sme my kresťania boli v spoločnosti viditeľní vďaka Ježišovmu prikázaniu lásky a účasti na Eucharistii. To sú dve naše vizitky, ktorými nás majú ľudia rozpoznať a uvedomiť si, že patríme Kristovi. Už prví kresťania v apoštolskej dobe sa týmto odlišovali od ostatných: „zúčastňovali sa na lámaní chleba a modlitbách…a množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ Ježišov duchovný testament o najdôležitejšom prikázaní nás zaväzuje žiť v bratskej láske, odpúšťať si, navzájom si pomáhať a slúžiť, byť solidárny najmä s chudobnými a milovať aj svojich nepriateľov. Aby sme tento príkaz lásky v praxi splnili, čerpáme duchovnú silu z Božieho slova a Eucharistie. Preto sa kresťania stretávajú pravidelne v chráme, aby spoločne počúvali Božie slovo, učili sa milovať blížneho a prijímali najcennejší duchovný pokrm – Eucharistiu. Prostredníctvo tohto duchovného spojenia s Kristom môžeme víťaziť nad sebectvom, ktoré, ako sa v súčasnosti zdá, sa prejavuje vo všetkom a často krát aj vtedy, keď ľudia navonok konajú niečo pre iných, ale v skutočnosti to robia len pre seba a kvôli sebe, aby sa prezentovali, predvádzali, upozorňovali na seba  atď. Konať nezištne pre iných, obetovať sa, k tomu je potrebná veľká láska, ktorú nám môže dať len Boh – prameň lásky. Po skončení sv. omše sme si pripomenuli odchod Ježiša do Getsemanskej záhrady, kde zotrvá v modlitbe a očakáva príchod svojho zradcu. Apoštoli, ktorí ho sprevádzajú, od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade. Niektorí veriaci zostali alebo sa ešte večer vrátili do chrámu adorovať a prežiť niekoľko minút v tichu a modlitbe s trpiacim Kristom.