10. výročie posviacky kostola sv. Bystríka – 25.11.2016

V piatok 25. novembra 2016 sme si pripomenuli 10. výročie posviacky kostola sv. Bystríka. Oslava výročia bola jednoduchá a skromná. O 17.00 hod. sme slávili sv. omšu, ktorou sme Pánu Bohu ďakovali za to, že požehnal toto dielo, a že v tak malej dedinke dokázali veriaci postaviť Boží chrám. Zároveň sme v modlitbe pamätali na všetkých dobrodincov, sponzorov a obetavých ľudí, ktorí pomáhali budovať tento filiálny kostol. Na sv. omši nám spieval domáci detský spevokol pod vedením pani učiteľky Vladimíry Petrovskej. Po sv. omši nasledovala ešte videoprezentácia, ktorou sme si pripomenuli slávnostnú posviacku z roku 2006. Nechýbalo ani malé občerstvenie na záver slávnosti.

Výročie posviacky nám pripomína, aby sme boli vďační všetkým, ktorí tento chrám vybudovali, ale najmä, aby sme nezabúdali na duchovný význam tohto miesta. Prečo sme tento chrám s takým veľkým úsilím a obetami postavili? Odpoveď znie: Aby sme do neho pravidelne a s radosťou prichádzali na stretnutie s Bohom. Žiaľ, na tento význam sa často zabúda. Je to samozrejme celoeurópsky trend, že návštevnosť bohoslužieb všeobecne klesá. Stúpa návštevnosť hradov, aquaparkov, festivalov, …, ale nikde nestúpa návštevnosť bohoslužieb, iba ak návštevnosť turistov. Žiaľ, mnohým už chodník do chrámu zarástol trávou. Až príliš sa mnohí kresťania prispôsobili súčasnej náboženskej ľahostajnosti a apatii, opomínajú duchovný život, hodnoty viery a kontakt s Bohom i s kresťanským spoločenstvom. Pripomeňme si myšlienku na zamyslenie z ruského filmu Pokánie. Po rokoch väzenia sa do rodného mestečka vracia muž. Chce vstúpiť do chrámu, ktorý však medzičasom zbúrali. Nevie sa zorientovať, a tak sa okoloidúceho spýta: „Prosím vás, vedie táto cesta do chrámu? „Nie.“ Nato muž sám sebe položí otázku: „Čo je to za cestu, ktorá nevedie do chrámu?