V rámci adventnej duchovnej prípravy sme uskutočnili v našej farnosti  mikulášsku obnovu pre deti aj modlitby otcov. V sobotu 3. decembra 2016 po večernej sv. omši za účasti detí sme si pripomenuli Mikulášsku tradíciu. Medzi deti zavítal sv. Mikuláš s anjelmi i čertom. Deti recitovali básničky a modlitby, smelo odpovedali na otázky Mikuláša a nezľakli sa ani dotieravého čerta. Pre každé dieťa bol pripravený balíček sladkostí. Na mikulášske balíčky finančne prispeli naši štedrí dobrodinci – manželia Radomír a Ivana Mokošoví a Peter a Mária Klasoví. Úprimné Pán Boh zaplať.

V piatok 9. decembra 2016 sa konala obnova pre otcov. Pozvanie prijali muži z Urminiec, z Horných Štitár i z Topoľčian. Modlitby otcov v Urminciach zorganizoval a moderoval pán František Kapičák so svojimi priateľmi z Topoľčian. Z našej farnosti sa zúčastnilo približne 23 mužov. Od duchovného správcu farnosti dostali otcovia za domácu úlohu pozvať a priviesť na ďalšie stretnutie aspoň jedného svojho kamaráta či suseda. Či sa im to podarí, uvidíme až na jar, keď budeme organizovať modlitby otcov v kostole Božského Srdca v Horných Štitároch.

Ani tento rok nezabudli Urminčania na svojich starších spoluobčanov, ktorí žijú v Domovoch dôchodcov v neďalekých Topoľčanoch. Na návštevu k nim sa vybrali v sobotu 3. decembra 2016 zástupcovia obce a Klubu dôchodcov. K pani Geschnábelovej a Boldíšovej sa pripojil ešte pán Streďanský a duchovný správca farnosti. Našich rodákov potešili srdečným pozdravom, milým slovkom a povzbudením, kňazským požehnaním a malým mikulášsky darčekom. Vedomie, že na nich Urminčania každý rok pamätajú, je pre nich veľkým povzbudením.

Čas adventu je príležitosťou zapáliť svetlo nielen na adventom venci, ale hlavne v ľudskom srdci. Potešme v týchto dňoch tých, ktorí žijú osamote alebo sú vzdialení od domova či hospitalizovaní v nemocnici. Nepremárnime náš čas len medzi regálmi v obchodoch a v nákupných centrách. Darujme našim blížnym ten najkrajší dar, ktorý sa nedá nikde kúpiť – našu blízkosť, lásku, priateľstvo, vrúcne slovo či objatie.

V piatok 25. novembra 2016 sme si pripomenuli 10. výročie posviacky kostola sv. Bystríka. Oslava výročia bola jednoduchá a skromná. O 17.00 hod. sme slávili sv. omšu, ktorou sme Pánu Bohu ďakovali za to, že požehnal toto dielo, a že v tak malej dedinke dokázali veriaci postaviť Boží chrám. Zároveň sme v modlitbe pamätali na všetkých dobrodincov, sponzorov a obetavých ľudí, ktorí pomáhali budovať tento filiálny kostol. Na sv. omši nám spieval domáci detský spevokol pod vedením pani učiteľky Vladimíry Petrovskej. Po sv. omši nasledovala ešte videoprezentácia, ktorou sme si pripomenuli slávnostnú posviacku z roku 2006. Nechýbalo ani malé občerstvenie na záver slávnosti.

Výročie posviacky nám pripomína, aby sme boli vďační všetkým, ktorí tento chrám vybudovali, ale najmä, aby sme nezabúdali na duchovný význam tohto miesta. Prečo sme tento chrám s takým veľkým úsilím a obetami postavili? Odpoveď znie: Aby sme do neho pravidelne a s radosťou prichádzali na stretnutie s Bohom. Žiaľ, na tento význam sa často zabúda. Je to samozrejme celoeurópsky trend, že návštevnosť bohoslužieb všeobecne klesá. Stúpa návštevnosť hradov, aquaparkov, festivalov, …, ale nikde nestúpa návštevnosť bohoslužieb, iba ak návštevnosť turistov. Žiaľ, mnohým už chodník do chrámu zarástol trávou. Až príliš sa mnohí kresťania prispôsobili súčasnej náboženskej ľahostajnosti a apatii, opomínajú duchovný život, hodnoty viery a kontakt s Bohom i s kresťanským spoločenstvom. Pripomeňme si myšlienku na zamyslenie z ruského filmu Pokánie. Po rokoch väzenia sa do rodného mestečka vracia muž. Chce vstúpiť do chrámu, ktorý však medzičasom zbúrali. Nevie sa zorientovať, a tak sa okoloidúceho spýta: „Prosím vás, vedie táto cesta do chrámu? „Nie.“ Nato muž sám sebe položí otázku: „Čo je to za cestu, ktorá nevedie do chrámu?

Na budúci rok 2017 si pripomenieme 100. výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime. Pri príležitosti tohto vzácneho jubilea sme sa rozhodli v našej farnosti zorganizovať púť do Fatimy už tento rok – v dňoch od 16. do 21. októbra. Našu púť do Fatimy sme začali najskôr prehliadkou Lisabonu a návštevou najstaršej lisabonskej Katedrály Sé Patriarcal, kde bol pokrstený sv. Anton Paduánsky. Potom sme už pokračovali do Fatimy, kde sme absolvovali bohatý duchovný program. Osobitným duchovným zážitkom bola svätá omša slávená na mieste Zjavenia Panny Márie a večerná medzinárodná modlitba sv. ruženca spojená s procesiou na námestí Cova da Iria. V pôvodnej Bazilike Panny Márie Ružencovej sme sa pomodlili pri hroboch Františka, Hyacinty a Lucie. Prešli sme aj Svätou bránou milosrdenstva novej Baziliky Najsvätejšej Trojice, ktorú postavili v roku 2007. Naša púť pokračovala ďalej do Galície v Španielsku. Krátku zástavku sme si urobili v portugalskom meste Braga, kde sa nachádza veľmi krásne a obdivuhodné pútnické miesto Bom Jesus. Ďalším cieľom našej púte bolo hlavné mesto Galície – Santiago de Compostela. V hlavnej katedrále sme si uctili relikvie sv. apoštola Jakuba staršieho. Navštívili sme aj Mys Finisterre, najzápadnejší bod Španielska, o ktorom si ľudia v minulosti mysleli, že je tu koniec sveta. Často sem prichádzali pútnici zo Santiaga de Compostela ukončiť svoju pešiu púť pohľadom na šíre more. Prehliadku zaujímavých pamätihodností sme absolvovali aj v prímorskom meste La Coruna. Poslednou našou zástavkou bolo starobylé prístavné mesto Pontevedra, kde sme slávili sv. omšu v miestnej Bazilike Santa Maria Maggiore. Putovanie k miestu zjavenia Panny Márie Fatimskej a k hrobu apoštola sv. Jakuba st. nás obohatilo o mnohé nezabudnuteľné zážitky. Mohli sme spoznať zaujímavé a krásne miesta v Portugalsku i v Španielsku a na posvätných miestach načerpať novú duchovnú silu a povzbudenie do ďalšieho života. Ďakujeme najmä Pánu Bohu, ktorý nás na tejto dlhej pútnickej ceste ochraňoval a zahŕňal mnohými milosťami.